Podľa historických odkazov, Shuai Jiao sa rozvíjalo už v období pred naším letopočtom. Za dynastie Zhou (1122 – 221 pred n.l.) bolo používané ako tréningová metóda pre vojská a táto úloha mu zostala v celej svojej histórii.

Za dynastie Čchin (221 – 207 pred n.l.) sa toto bojové umenie stalo veľmi obľúbeným predstavením pre aristokraciu. V roku 1975 bol nájdený v hrobke v provincii Hubei drevený hrebeň z daného obdobia s rytinou predstavujúcou dvoch zápasníkov a jedného rozhodcu.
Prvé súboje Shuai Jiao, zaznamenali mimoriadny rozmach v období Sui (581 – 618 n.l.), a trvali viac ako mesiac počas prítomnosti cisára. Fresky tejto doby boli nájdené v r. 492 v jaskyniach Mogao, na kopci Mingsha provincie Kan-su v strednej Číne, a môžeme na nich vidieť mnoho scén súvisiacich s týmto zápasom.

Za dynastie Tang ( 618 – 907 n.l.) sa objavujú prví profesionálni zápasníci na cisárskom dvore. Samotní cisári, boli často vášnivými bojovníkmi Shuai Jiao.

Najznámejším príkladom je cisár Zhuang Zongo neskoršej dynastie Tang ( 936 -946 n.l.), ktorý prišiel o mesto v súboji s generálom Li Cunxian, veľkým majstrom daného obdobia. V dôsledku jeho víťazstva bol Li Cunxian menovaný veliteľom prefektúry Weizhou.