Štýl Hung Gar Kung Fu, alebo Hung Kuen Kung Fu je v súčasnosti bez pochýb jedným z najpopulárnejších štýlov wushu (kung fu) na svete. Štýl Hung Gar Kung Fu vyžaduje pevné a stabilné postoje a prácu s nohami.  Jeho počiatky siahajú až do 17 storočia nášho letopočtu, v ktorom bola Čína napadnutá kmeňom Mandžu zo severovýchodu. Po páde dynastie Ming (1368 - 1644) sa začali objavovať početné skupiny a hnutia, ktorých hlavným cieľom bolo znovu zaviesť predošlú éru dynastie Ming. Tieto hnutia nachádzali svoju podporu v kláštoroch, ako napríklad  kláštore Šaolin. Najprv na severe, v provincii Henan, a neskôr aj v južnej provincii Fujian a stali sa  známymi pre svoju statočnosť a silný odpor voči útočníkovi. Kláštor Fujian bol prvým, ktorý otvoril svoje dvere aj mužom mimo kláštora.

Hung Hei Kun

Po invázii kmeňa Mandžu  existovalo veľa vecí, ktoré medzi ľuďmi vyvolávali nespokojnosť, ako napríklad povinné oblečenie a česanie podľa vzoru kmeňa Mandžu.

Istý obchodník s čajom menom Hung Hei Kun, známy vďaka liečbe najvyššie postavených z kmeňa Mandžu, požiadal o azyl v kláštore Fujian. Potom čo bol prijatý a po rokoch tvrdého tréningu  si získal rešpekt svojich kolegov, predovšetkým opáta Chi Sana, ktorý si ho vzal pod svoju ochranu. Hung Hei Kun sa stal obzvlášť známy pre jeho techniku tiger a žeriav.
Bohužiaľ, povstalecké jednotky boli potlačené a dynastia Qing (Mandžu) (1644 - 1911) trvala do začiatku 20. storočia.

V roku 1748, rovnako ako jeho predchodca na severe, bol kláštor Shaolin vo Fukien obkľúčený, a neskôr podpálený oddielmi vojakov z kmeňa Mandžu. Podľa legendy, len piatim rebelom spolu s opátom Chi San-om sa podarilo uniknúť z kláštora. Boli to Choi, Li, Lau, Mok a Hung, a sú zakladateľmi takzvaných "5 rodín z juhu". Ich dedičstvo prežilo až do dnešného dňa a predstavuje počiatky najpopulárnejších bojových umení  v južnej Číne.

Niektorí utečenci hľadali útočisko v komunitách tradičnej opery, pohybujúcich sa bez trvalého sídla z mesta do mesta na obytných člnoch, ktoré sa plavili vodným tokom Perlovej rieky. To ponúkalo možnosť  prezliekať sa do cvičebných úborov a cvičiť bez vzbudenia akéhokoľvek podozrenia.

Avšak, názov Šaolin, ako aj samotné cvičenie a výučba tohto bojového umenia boli zakázané, a tak boli Hung Hei Kun a jeho spoločníci  nútení zmeniť názov ich bojového umenia. Hung Hei Kun nazval svoje umenie Hung Gar Kung Fu (rodina Hung) alebo  Hung Kuen Kung Fu (Hungova päsť), nie s odkazom na svoje meno ale na meno prvého cisára dynastie Ming.

Výučba Hung Gar Kung Fu, sa odovzdáva z generácie na generáciu a povesť jeho bojovníkov je legendárna. Jeden z najslávnejších majstrov je Wong Fei Hung, ktorý bol taktiež protagonistom románov, televíznych seriálov, ktoré sa preslávili aj za hranicami Číny.

Wong Fei Hung bol lekárom tradičnej čínskej medicíny a známym bojovníkom a preslávil sa aj pre svoju bezúhonnosť a odvahu v boji  proti nespravodlivosti.  Jeden z jeho najvýznamnejších žiakov, Lam Sai Wing, spísal jeho náuku do diela pozostávajúceho z troch zväzkov, a stalo sa tak prvým písomným dielom o Hung Gar Kung Fu.