Header image
logo_2.jpg
 
 
 
 

Štýly a formy

Chen Shi Taiji Quan

Od vzniku pôvodného cvičenia majstra Chen Wangtinga bolo oficiálne uznaných päť škôl Taiji Quan, pričom každá škola má viaceré varianty. Samotný štýl Chen ich má niekoľko, okrem iných tieto:

Laojia systému Dajia: Stará škola veľkej formy majstra Chen Changxinga (14. generácia). Vyznačuje sa širokými pohybmi a postojmi, ako aj častým používaním explozívnej sily Fajing.

Xinjia systému Xiaojia: Nová škola malej formy majstra Chen Youbena (14. generácia). Je charakteristická malými kruhmi, pružnými pohybmi a obmedzeným použitím sily Fajing.

Zhaobaojia: Z pôvodnej formy Xiaojia vytvoril Chen Qingping (15. generácia) variant, ktorý sa praktizoval v dedine Zhaobao a je tiež známy ako štýl He alebo Hejia. Tento štýl je typický malými, zložitými pohybmi.

Huleijia: Štýl „Hromu“, ktorého autorom je Li Jingyan, žiak Chen Qingpinga. Je kombináciou pôvodného štýlu Zhaobao a štýlu nazývaného Yun Chi Chui, ktorý sa v minulosti, ale aj v súčasnosti praktizuje predovšetkým v meste Wangedun blízko Chenjiagou. Vyznačuje sa trhanými pohybmi a výraznými technikami s použitím Fajing.

Xinjia systému Dajia: Nová škola veľkej formy. Jej autorom je majster Chen Fake (17. generácia). Táto škola sa vyznačuje veľkými pohybmi, výraznými technikami Fajing a častým použitím pohybov Chansijing (sila navíjania hodvábu) so zreteľnými technikami Qinna (ovládanie kĺbov).

Yang Shi Taiji Quan (zakladateľ Yang Luchan)

Yang Luchan (1799 – 1872)

Známy aj pod menom Yang Fukui, sa narodil v meste Yongnian v provincii Hebei. Tradícia hovorí, že bol prvým cudzincom, ktorý bol zasvätený do cvičenia Taiji Quan. Yang Luchan vytvoril vlastné cvičenie Taiji Quan, z ktorého sa neskôr vyvinula škola Yang. Jeho fascinujúci príbeh, v ktorom nechýbajú kontroverzie, pripomína dej z románu.

Pochádzal z chudobných pomerov a v desiatich rokoch sa stal sirotou. Už v takom útlom veku musel začať pracovať ako sluha v dome Chen Dehua v Chenjiagou. V tom čase tu pôsobil aj majster Chen Changxing, ktorý vyučoval Taiji Quan na nádvorí Chen Dehuovho domu. Počas plnenia pracovných povinností Yang Luchan často fascinovane sledoval, ako majster Chen Changxing učí svojich študentov. Keďže ho považovali takmer za člena rodiny, bez väčších problémov boj prijatý za žiaka. Vďaka svojej vytrvalosti a mimoriadnemu nadaniu sa postupne vypracoval na experta v Taiji Quan. Po smrti svojho pána Chen Dehua, po takmer tridsiatich rokoch života strávených s rodinou Chen, sa musel vrátiť do svojho rodiska Yongnian. Pri rozlúčke mu majster Chen Changxing povedal, že ako expert v bojových umeniach sa nikdy nemusí báť, že ostane bez jedla alebo bez strechy nad hlavou.

V budove, v ktorej sa ubytoval, sa nachádzala lekáreň patriaca rodine Wu – jednej z najvplyvnejších rodín v Yongniane. Do tejto rodiny patrili traja bratia – Wu Ruqing, Wu Heqing a Wu Chenqing. Bol to práve tretí z nich, ktorý Yang Luchanovi poradil, aby odišiel do Pekingu, a dal mu aj osobné odporúčanie, na základe ktorého získal miesto oficiálneho inštruktora osobnej stráže na dvore princa Tuana. Yang Luchan sa napokon preslávil ako legendárny bojovník, ktorý bol mnohokrát vyzvaný na súboj, ale nikdy neprehral. Preto dostal prezývku „Yang Neporaziteľný“ a zároveň bol známy svojimi vysokými morálnymi kvalitami.

Yang Luchan mal troch synov: Yang Banhou (1837 – 1892), Yang Jianhou (1839 – 1917) a Yang Fenghou, z ktorých každý rozvinul rôzne aspekty štýlu Yang. Yang Banhou rozpracoval zostavu s uzavretými kruhovými pohybmi, Yang Jianhou zvolil „strednú“ zostavu, zatiaľ čo Yang Fenghou pokračoval s veľkou zostavou, ktorú sa naučil od svojho otca.

Yang Chengfu (1883 – 1936)

Taiji Quan štýlu Yang je v súčasnosti najrozšírenejším štýlom, na čom má zásluhu predovšetkým Yang Chengfu (1883 – 1936), vnuk Yang Luchana a tretí syn Yang Jianhoua. Z pôvodného cvičenia, blízkeho štýlu Chen, odstránil pohyby, ktoré boli náročné alebo ktoré by mohli škodiť zdraviu praktizujúcich, ako napríklad prudké nárazy na zem. Okrem toho cvičenie výrazne spomalil, čím sa do popredia dostali energetické a liečebné aspekty tohto bojového umenia. Výsledkom bola zostava s ladnými, súvislými pohybmi.

Majster Yang Chengfu zdôrazňoval 10 základných princípov cvičenia:

   

  1. Energia v temene hlavy by mala byť ľahká a jemná (Xu Ling Ding Jing)
  2. Uvoľniť hrudník a vystrieť chrbát (Han Xiong Ba Bei)
  3. Uvoľniť pás a boky (Song Yao Song Kua)
  4. Rozlišovať plné a prázdne (Shi Feng Xu)
  5. Spustiť plecia a nechať klesnúť lakte (Chen Jia Zhui Zhou)
  6. Používať tvorivé myslenie, nie silu svalov (Yong Yi Bu Yong Li)
  7. Zosúladiť hornú a dolnú časť tela (Shang Xia Xiang Sui)
  8. Zjednotiť vnútro a vonkajšok (Nei Wai Ziang He)
  9. Spájať pohyby bez prerušenia (Xiang Liao Bu Duao)
  10. Hľadať v pohyboch pokoj (Dong Zhing Qiu Jing)


Vyzdvihovali sa filozofické aspekty a špeciálny dôraz sa kládol na uvoľnenosť ako protiklad k používaniu sily. Z tohto hľadiska bola obzvlášť významná práca Chen Wei Minga a najmä Zheng Manqinga (1901 – 1975), ktorí boli obidvaja žiakmi Yang Chengfua.

Majster Zheng Manqing bol vzdelaný muž s hlbokými znalosťami tradičnej čínskej medicíny, kaligrafie, maliarstva, hudby a bojových umení, preto bol prezývaný majster „piatich excelentných kvalít“. Pripisuje sa mu aj zostavenie textov o rodine Yang.

Majstrovi Zheng Manqingovi tiež vďačíme za rozšírenie Taiji Quan v západnej kultúre, konkrétne v USA. V súčasnosti je jeho škola pomerne rozšírená.

Štýl Wu (Hao) (zakladateľ Wu Yuxiang)

Wu Yu Xiang (1812 – 1880)

Štýl Wu sa nazýva aj Hao na počesť Hao Weizhena, jedného z najvýraznejších majstrov tohto štýlu, ktorý, rovnako ako štýl Yang, pochádza zo štýlu Chen.
Wu Yu Xiang (1812 – 1880) sa narodil v meste Yongnian. Bol súčasníkom Yang Luchana a pod jeho vedením aj začal cvičiť Taiji Quan. Po určitom čase odišiel do Chenjiagou, aby tu mohol trénovať s majstrom Chen Chanxingom.

Keď bol ubytovaný v hostinci v Zhaobao, dedinke blízko Chenjiagou, dopočul sa, že majster Chen Chanxing je chorý (v skutočnosti čoskoro nato zomrel). Hostinský mu poradil, aby navštívil Chen Qing Pinga, ďalšieho učiteľa pôsobiaceho v tomto kraji. Majster Chen Qing Ping bol tiež členom rodiny Chen. Vyučoval však iný variant štýlu Chen – Xiaojia.

Podľa zdrojov rodiny Chen ostal Wu Yuxiang u Chen Qing Pinga iba tri mesiace a potom vytvoril vlastný variant cvičenia, ktorý bol uzavretejší a pružnejší (podobne ako Xiaojia), neobsahoval explozívne pohyby, avšak zachoval si niektoré črty starého cvičenia, napríklad kopy s výskokmi.

Wu Yu Xiang bol mandarínom s nižšou hodnosťou a učencom z buržoáznej rodiny. Spolu so svojimi dvoma bratmi prispel k rozvoju teórie Taiji Quan, ktorého vplyv sa potom výraznejšie prejavil aj v tradičnej čínskej filozofii.

Táto škola nie je veľmi rozšírená, ale v súčasnosti sa stáva čoraz populárnejšou, podobne ako štýl Chen.


Wushi Taiji Quan (zakladateľ Wu Jianquan)


Wu Jianquan (1870 – 1942)

Zakladateľom tejto školy je Wu Jianquan (1870 – 1942), rodák z Daqingu. Taiji Quan sa naučil od svojho otca Quan Youa, vojaka mandžuského pôvodu, ktorý bol členom jednotiek Shen Ji Ying (osobná stráž cisára) a žiakom Yang Banghoua, i keď podľa iných zdrojov sa učil u samotného Yang Luchana.

Wu Jianquan vytvoril cvičenie pozostávajúce z kompaktnejších a uzavretejších pohybov, s telom trocha viac nakloneným než v štýle Yang, avšak zachovali sa tu rovnaké princípy plynulosti a kontinuity.

V roku 1914, v časoch republiky, pracoval Wu Jian Quan ako inštruktor bojových umení v škole vojenskej obrany v prezidentskom paláci a tiež v Inštitúte telesnej výchovy v Pekingu. V roku 1928 sa stal riaditeľom Asociácie bojových umení v Šanghaji.

Štýl Wu je v súčasnosti pomerne rozšírený a teší sa veľkej popularite predovšetkým v čínskych komunitách v zámorí.

Škola Sun Lutanga

Majster Sun Lutang (1861 – 1933)

sa učil Taiji Quan u Hao Weizhena. Keďže už predtým bol majstrom v štýloch Xing Yi Quan a Bagua Zhang, vyvinul štýl, ktorý bol veľmi dynamický. Nazýva sa aj Huo Jia Bu alebo forma svižných krokov a prejavuje sa v nej vplyv vyššie spomenutých štýlov.

Jeho dcéra Sun Jian Jun, ktorá zomrela len nedávno, vykonala mnoho práce na poli propagácie, vďaka čomu sa tento štýl plným právom začlenil do rodiny štýlov Taiji Quan.

 

 

Moderné Taiji Quan

Na žiadosť čínskej vlády boli v nedávnej dobe vytvorené rôzne ďalšie zostavy Taiji Quan. Niektoré z týchto zostáv – skrátené zostavy – boli vytvorené s cieľom, aby uľahčili osvojovanie si tradičných zostáv, ktoré sú často veľmi dlhé a pohybovo náročnejšie.

Existujú tiež cvičenia, ktoré v jedinej zostave spájajú rozličné štýly. Ďalej boli vytvorené súťažné zostavy, ktoré majú pre každý štýl presné kritériá a pravidelne bývajú súčasťou šampionátov Wu Shu.

Napokon musíme spomenúť zostavy, ktoré vytvorili majstri jednotlivých škôl z pedagogických dôvodov a ktoré nie sú oficiálne uznávané.


Na tejto vzácnej fotografii zachytenej v 70. rokoch minulého storočia vidíme päť z najznámejších predstaviteľov rôznych štýlov Taiji Quan. Zľava: Yang Zheng Duo (Yang), Wang Pei Sheng (Wu), Hong Jun Sheng (Chen), Feng Zhiqiang (Chen) a Chen Xiao Wang (Chen).