História

 
 
 
Header image
logo_2.jpg
 
 
 
 

História

Rodina Chen

Podľa rozsiahleho výskumu, ktorý realizoval historik Tang Hao (1897 – 1959) v 30. rokoch minulého storočia, má Taiji Quan svoj pôvod v dedine Chenjiagou v čínskej provincii Henan. Táto stopa nás zavedie späť do 14. storočia, kedy žil istý Chen Bu, roľník z provincie Shanxi. Práve on sa pokladá za prvého známeho predka rodiny Chen. Chen Bu opustil svoju rodnú zem a vydal sa do provincie Henan hľadať nový domov. Od týchto roľníckych začiatkov uplynulo mnoho času, kým v 17. storočí starý generál Chen Wanting (1600 – 1680) dal zrod tomu, čo dnes poznáme ako Taiji Quan.

Za vlády dynastie Ming (1368 – 1644) prežívali čínske bojové umenia alebo Zhong Guo Wu Shu nevídaný a neočakávaný rozkvet, kedy vznikli mnohé štýly, ktoré sa praktizujú až dodnes. Toto obdobie môžeme nepochybne označiť ako zlatý vek čínskych bojových umení.

Genealógia rodiny Chen.

1. generácia

Chen Bu

Tento rodák z mesta Hongtongxian, ktorý sa živil ako roľník v provincii Shanxi, odišiel zo svojho domova a počas 7. roku vlády cisára Hong Wu (1368 – 1398) sa usadil v malej dedinke Changyang v okrese Wenxian, provincia Henan. Táto dedina dostala neskôr názov Chenjiagou (čo doslovne znamená Dedina Chen).

Hoci v tom období bolo pomerne bežné, že vidiečania formovali skupinky bojujúce proti banditom, pripísať vznik Taiji Quan práve Chen Buovi by bolo príliš odvážne. Táto skutočnosť však nasvedčuje tomu, že ovládal určité bojové zručnosti. Je známe, v okrese Hongdong (doslovne Červená jaskyňa), rodisku Chen Bua, existovalo miestne bojové cvičenie Hongdong Tong Bei Quan, ale nemáme žiadny dôkaz, že Chen Bu praktizoval práve tento štýl.

9 generácia

Chen Wangting (1600-1680)

Chen Wangting, druhý zo štyroch synov miestneho úradníka Chen Fumina, bol profesionálnym vojakom. Tento rodák z dediny Chenjiagou rozpracoval teóriu Taiji Quan na konci vlády dynastie Ming (1368 – 1644), a to predovšetkým počas pobytu v provincii Shandong, kde sa mu darilo úspešne potláčať banditov a rebelov.

V roku 1641 získal hodnosť veliteľa vojska okresu Wen (Wenxian). Chen Wangting je často zobrazovaný v spoločnosti svojho nadporučíka Jiang Fa, ktorému niektorí autori pripisujú vznik Taiji Quan.

V roku 1644 po páde dynastie Ming venoval Chen Wangting posledné dni svojho života rozvíjaniu, trénovaniu a výučbe Taiji Quan. Podľa análov rodiny Chen (Chenshi Jia Pu) bol Chen Wangting prvý v rodine, kto zaviedol do cvičenia boxovanie a rozpracoval cvičenie s kopijou, mečom a halapartňou.

S nástupom dynastie Qing (1644 – 1911), ktorá mala mandžuský pôvod, sa v tom čase už starý generál utiahol do dediny svojich predkov Chenjiagou a svoj voľný čas venoval cvičeniu a vyučovaniu bojových umení. Chen Wangting sa pokladá za autora krátkeho traktátu s názvom Quan Jing Zong Ge (Pieseň o boxe), z ktorého citujeme krátku časť:

„Kedysi som nosil zbrane a ťažkú výzbroj, aby som potlačil rebelov, čelil som nebezpečenstvám, poznal som, čo je to prehra, a predsa som sa tešil cisárovej priazni. Teraz už som starý a unavený. Mojím posledným priateľom je kniha o medicíne od Žltého cisára. Keď cítim smútok, boxujem. Vo voľnom čase medzi prácou učím niekoľko žiakov umeniu, ako sa zmeniť na tigrov a drakov, a ako sa správne zachovať.“

V slovách starého generála je cítiť sklamanie z pádu dynastie Ming.

V tom čase bolo povinnou literatúrou pre vojakov dielo Quan Jing (Kánon boxovania) od generála Qi Jiguanga. Táto kniha opisuje 32 techník pochádzajúcich zo 16 štýlov Wu Shu, ktoré boli v tom období najrozšírenejšie.

Inšpirovaný prácou generála Qi Jiguanga, Chen Wangting začal pracovať na novom štýle bojového umenia so špeciálnymi charakteristikami. Tento štýl sa vyznačuje princípmi Wu Wei (nečinnosť v protiklade k činnosti), Jin a Jang, Shi Xu (plné vs. prázdne), Kai He (otvorenie vs. zatvorenie), Gang Rou (tvrdé vs. mäkké), Han Xiong Ba Fei (uvoľnenie hrudníka a otvorenie chrbta), Chen Jian Chui Zhou (spustenie pliec a lakťov), Xu Ling Ding Jing (uvoľnenie krku a sústredenie energie do temena), nasmerovanie Qi do Dantienu. Ďalšou charakteristikou je použitie Tan Jing, „elastickej“ sily, a striedanie medzi „mäkkou“ silou – Chansijing a „tvrdou“ silou – Fajing.

Jeho učenie sa prenášalo z generácie na generáciu a ostalo izolované v rodine Chen až do začiatku 18. storočia. Podľa historika Tang Hao obsahovalo pôvodné cvičenie Chen Wangtinga sedem foriem s pohybmi rúk:

  1. Chenshi Toutao Quan (prvá zostava boxovania), známa tiež ako 13 pozícií, s 57 pohybmi.
  2. Ertao Quan (druhá zostava boxovania) s 27 pohybmi.
  3. Dasitao Chui (veľká zostava úderov päsťou v štyroch častiach).
  4. Hong Quan (červená päsť) alebo Xiao Tao Chui – malá zostava úderov päsťou v štyroch častiach s 23 pohybmi.
  5. Wutao Quan (piata zostava boxovania) s 29 pohybmi.
  6. Pao Chui (delová päsť)
  7. Chang Quan, tiež nazývaná Yibailingba Shi (108 pozícií).

10. generácia

Chen Ruxin


Chen Ruxin bol žiakom Chen Wangtinga a jeho rodokmeň je mimoriadne dôležitý predovšetkým preto, že jeho súčasťou je Chen Chanxing, ktorému vďačíme za súčasnú podobu cvičenia Dajia (veľká forma) taiji quan štýlu Chen. Navyše, ako uvidíme neskôr, Chen Chanxing bol prvý, kto začal šíriť toto umenie aj mimo rodiny Chen.

Chen Suole

Chen Suole bol tiež žiakom Chen Wangtinga. Jeho dvaja synovia Chen Shenru a Chen Xunru boli známi svojou statočnosťou, vďaka ktorej dostali prezývky Veľký nebeský bojovník (Datian Shen) a Druhý nebeský bojovník (Ertian Shen). Počas neprítomnosti svojho otca títo dvaja bratia – v tom čase ešte len teenageri – bránili na žiadosť bohatého obchodníka Wanga Jun Bo mesto Beipingao pred skupinou banditov. Táto udalosť vyvolala v okrese Wen veľký rozruch. Na pripomenutie tohto hrdinského činu sa v dedine Chenjiagou každoročne koná slávnostné predstavenie. "Dvaja hrdinovia vyháňajú banditov" (Shuang Yin Po Zei).

11. generácia

Chen Shenru, Chen Xunru, Chen Zhengru, Chen Gaoyin

12. generácia


Chen Jingbai

Prezývaný Shankao (Excelentné plece). Chen Jingbai vypracoval svoje dielo za vlády cisára Jiaqinga (1796 – 1821) v čase, keď pôsobil ako člen vojenskej eskorty sprevádzajúcej prepravovaný tovar v provincii Shandong. Vďaka svojim bojovým schopnostiam sa tešil takej reputácii, že pre obchodníkov, ktorí doňho vkladali svoju dôveru, bol zárukou absolútnej bezpečnosti.
V meste Qing Zhoufu porazil bojovníka zo šaolinského kláštora Wang Dingguo, ktorý ho napadol.

Chen Jixia

Chen Jixia sa učil bojové umenia od Chen Xunrua a vynikal predovšetkým v technike Zhou (úder lakťom), preto dostal prezývku Shanzhou (Excelentný lakeť). Zároveň bol aj talentovaným maliarom a jedného rána, keď sa venoval maľovaniu, ho nečakane napadol muž, ktorý bol známym bojovníkom z provincie Henan. Chen Jixia ho poľahky prevrhol cez seba.

Chen Jie, Chen Jiadi.

13. generácia

Chen Bingqi, Chen Bingwang a Chen Bingren


Títo traja bratia boli v tej dobe najznámejšími bojovníkmi v Chenjiagou a dostali prezývku „Traja hrdinovia“. Zvláštnu pozornosť si vyžaduje najmä Chen Bingwang (1748 – ?), ktorý bol majstrom Chen Chanxinga.

Chen Gongzhao, Chen Yaozhao, Chen Daxing.

Genealógia rodiny Chen.
14. generácia

Chen Changxing (1771 – 1853)

Podľa držania tela a vzpriameného postoja dostal prezývku Paiwei Dawang (Veľký kráľ, ktorý stojí ako pamätná doska predkov). Chen Changxing sa učil bojovému umeniu od svojho otca, Chen Bingwanga. Svoje lekcie mával v dome Chen Dehua v Chenjiagou. Toto miesto je možné navštíviť dokonca aj dnes a návštevníci tu nájdu pamätnú dosku na jeho počesť.

Osobnosť Chen Changxinga je významná z dvoch hľadísk: bol pravdepodobne prvý, kto rozšíril Taiji Quan aj mimo rodiny Chen – naučil toto umenie Yang Luchana, rodáka z provincie Hebei (táto osobnosť si zaslúži samostatnú kapitolu). Dovtedy sa Taiji Quan striktne vyučovalo len v rodine Chen. Na druhej strane sa Chen Chanxingovi prisudzuje autorstvo súčasnej štruktúry štýlu Chen v dvoch formách: Yi Lu (prvá zostava) a Er Lu Pao Chui (druhá zostava – delová päsť).

Táto syntéza bola potrebná, pretože v tom čase už len málo osôb v dedine Chenjiagou kompletne ovládalo tento štýl.

Chen Changxing sa pokladá za autora troch spisov: „Taiji Quan Yong Wu Yao Yan“ (Zmienka o bojových aplikáciách Taiji Quan), „Taiji Quan Shi Da Yaolun“ (Rozprava o troch kľúčových aspektoch Taiji Quan), „Taiji Quan Zhan Dou Pian“ (Komentár k boju v Taiji Quan).

Chen Youben

Chen Youbenovi sa pripisuje vznik formy štýlu Chen nazývanej Xiaojia (malá forma), ktorá tvorí protiklad k Chen Changxingovej forme Dajia (veľká forma). Toto pomenovanie zodpovedá jednak menšiemu počtu pohybov vo forme, ale zároveň aj ich menšiemu rozsahu, pretože pohyby sú uzavretejšie. Z tejto formy sú odstránené zložité pohyby a používanie Fajing (explozívnej energie) je menej badateľné.

V tom čase sa škola Chen Youbena tiež nazývala Xinjia (nová forma), aby sa odlíšila od pôvodnej formy Laojia (stará forma).

Chen Youheng

Chen Youheng bol bratom Chen Youbena a často zvykli trénovať spolu. Keď mal štyridsať rokov, utopil sa v jazere. Jeho dvaja synovia a ďalší žiaci začali po tejto tragickej udalosti trénovať u jeho brata.

15. generácia

Chen Genyun

Chen Genyun sa učil Taiji Quan u svojho otca, Chen Chanxinga. Chen Genyun bol známy ako člen eskorty sprevádzajúcej konvoje v provincii Shandong. Existuje jedna úsmevná anekdota, ktorá nám poskytuje predstavu o jeho úžasných bojových schopnostiach: V meste Laizhoufu bol vychýrený hostinec, ktorého majiteľ, prezývaný Tian Wang Er (Druhý nebeský kráľ), bol známym majstrom bojových umení. Ovládal skupinu viac ako tristo zločincov, ktorí terorizovali miestnych obyvateľov. Pri jednej príležitosti, keď sa dozvedel, že cez mesto bude prechádzať Chen Genyun, sa pripravil, aby si s ním mohol zmerať sily. Obkolesený majiteľom hostinca a jeho stúpencami, ozbrojený iba fajkou, Chen Genyun s úsmevom a s ospravedlnením poľahky porazil všetkých protivníkov, ktorí od strachu prisahali, že ho budú rešpektovať.

Viac ako desať rokov žil Chen Genyun v provincii Shandong a venoval sa rozvíjaniu svojich zručností. Takmer 80 rokov po jeho smrti bola na jednej z ciest provincie Shandong, ktorú často ochraňoval, postavená pamätná tabuľa na jeho počesť.

Chen Qingping (1795 – 1898)

Chen Qingping bol žiakom Chen Youbena a Chen Genyuna, čo sa prejavilo tým, že spojil obidve školy štýlu Chen (Dajia a Xiaojia).

Chen Qingping výrazne prispel k rozvoju štýlu Zhaobaojia. Zhaobao je dedina vzdialená len pár kilometrov od Chenjiagou. Chen Qingping sa do tejto dediny presťahoval za svojou ženou. Tu vyučoval bojové umenie, ktoré bolo neskôr pomenované Zhaopao alebo Hejia (štýl He) podľa He Zhaoyuana, jedného z jeho najtalentovanejších žiakov. Chen Qingping sa spája aj so vznikom štýlu Taiji Quan Wu, pretože jeho zakladateľ Wu Yuxiang bol jedným z jeho žiakov.

Chen Zhongsheng (1809 – 1871) a Chen Jisheng (1809 – 1864)

Chen Zhongsheng a Chen Jisheng, synovia Chen Youhenga, po smrti svojho otca začali trénovať u strýka Chen Youbena a u Chen Genyuna. V treťom roku vládnutia cisára Xianfenga (1853) ohrozovalo ich kraj povstanie Taiping, do ktorého boli zapojené stovky tisíc osôb.

S podporou Chen Genyuna zorganizovali viac ako 10 000 mužov z okolitých dedín, ktorí sa postavili na odpor, potlačili rebelov a odvrátili nebezpečenstvo. Chen Zhonsheng dostal vďaka svojim schopnostiam prezývku Shen Shou (Božia ruka) a bol známy aj majstrovským ovládaním kopije Yi Ping Hu Tie Tian Gan Mao.

Chen Jixing, Chen Youlun, Chen Hengshan.

 

16. generácia

Chen Xin (1849 – 1929)

Chen Xin je bezpochyby jedným z najvýznamnejších teoretikov Taiji Quan štýlu Chen. Bol veľmi inteligentný a vzdelaný, pracoval ako učiteľ v škole. Na želanie svojho otca Chen Zhonshenga spísal teoretické základy tohto rodinného umenia v knihe Chenshi Taiji Quan Tushuo (Ilustrovaná kniha o Taiji Quan).

Chen Xin zredukoval počet pohybov v prvej zostave na 64 a symbolicky tak zjednotil každý z nich so 64 hexagramami v knihe Yijing (Kniha premien), jednom z najvplyvnejších diel v čínskom myslení. Chen Xin spravil zo svojej knihy štyri kópie. Pred smrťou dal jednu z týchto kópií svojmu synovcovi Chen Chunyuovi so slovami, že ak mu nebude na nič, môže ju spáliť.

 

Chen Yanxi

Chen Yanxi, syn Chen Genyuna, sa venoval tradičnej čínskej medicíne. Pôsobil ako inštruktor v dome Yuan Shikaia (1859 – 1916), guvernéra provincie Shandong.

Chen Yanxi tu zotrval desať rokov, počas ktorých rozšíril toto bojové umenie z provincie Shandong do Tianjinu. Počas svojho pôsobenia prijal mnohé výzvy, ale nikdy nebol porazený. Potom sa vrátil do Chenjiagou, aby sa mohol starať o svoju chorú matku. Zameriaval sa na tradičnú medicínu, ktorej sa venoval až do posledných dní svojho života.

Chen Yao, Chen Miao, Chen Yan, Chen Sen, Chen Yannian.

17. generácia

Chen Fake (1887 – 1957)

Syn Chen Yanxiho, Chen Fake, bol legendárnym bojovníkom, v ktorom sa spájali etické cnosti priamosť a čestnosť (Wude) s výnimočnými technickými zručnosťami. Dokonca aj dnes je stále známou osobnosťou v kruhoch priaznivcov čínskych bojových umení.

Ako dieťa býval chorľavý a neprejavoval veľký záujem o Taiji Quan. Čoskoro si však uvedomil svoju zodpovednosť v pozícii dediča, ktorý je pokračovateľom línie po svojom otcovi. Hovorí sa, že s veľkou húževnatosťou až 30-krát denne cvičil formu a 300-krát cvičenie Zhan Zhuang.

Už v mladom veku sa povesť o ňom začala šíriť aj za hranice okresu Wen. O jeho bojových schopnostiach sa rozpráva veľa príbehov. Podľa jedného z nich Chen Fake zaujal svojou povesťou „Pána vojny“, generála Han Fuju, ktorý ho chcel naverbovať do svojej osobnej armády. Keď Chen Fake odmietol, Fuju sa nahneval a poslal proti nemu jedného zo svojich mužov, ozbrojeného kopijou. Chen Fake jeho útok ľahko odvrátil, jednou rukou uchopil zbraň a trhnutím odzbrojil svojho protivníka. Neskôr ho napadol ďalší muž s mečom a keďže mal zakázané používať ruky, zneškodnil ho nohami.

Ďalšia anekdota hovorí o tom, že v roku 1928, keď jeho synovec Chen Zhaopi viedol rodinnú lekáreň v Pekingu, vznikla tu miestna skupina na čele s bratmi Li, ktorá často robila výtržnosti. Na prosbu svojho synovca prišiel Chen Fake do Pekingu, porazil najsilnejšieho z nich a znova nastolil poriadok. Následne si v hlavnom meste otvoril vlastnú školu, v ktorej vyučoval až do svojej smrti v roku 1957.

Chen Fake je spolu s Chen Chanxingom (Dajia) a Chen Youbenom (Xiaojia) jedným z inovátorov tohto bojového umenia, ktoré sa postupne vyvíjalo a stávalo sa čoraz zložitejším. Chen Fake zvýšil počet pôvodných pohybov a tiež ich náročnosť s dôrazom predovšetkým na techniky Qinna (páky alebo vykĺbenia). Jeho systém bol pomenovaný Xinjia (nová škola), aby sa odlíšil od vtedy používaného starého systému (Laojia), reprezentovaného predovšetkým stúpencami jeho synovca Chen Zhaopiho.

Medzi najznámejších žiakov Chen Fakeho patria: jeho synovia Chen Zaokui a Chen Zhaoxu, Feng Zhiqiang, Gu Liuxin, Chen Baoqi, Lei Muni, Tian Xiuchen, Hong Junsheng, Chen Shouli, Kan Guixiang.

Chen Ziming (? – 1951)

Syn Chen Fuyuana. Učil sa u svojho strýka, Chen Xina.

Bol zakladajúcim členom viacerých združení v meste Huaiqing a v provincii Henan. Mal mnoho žiakov.

Je autorom knihy publikovanej v roku 1932 pod názvom Chenshi Shichuan Taiji Quan Shu (Prenos bojového umenia Taiji Quan rodiny Chen z generácie na generáciu). Podieľal sa tiež na zostavení zbierky niekoľkých starodávnych rukopisov, ktoré boli publikované pod názvom Chenshi Shichuan Quan Xie Huibian (Zbierka o technikách úderov a zbraniach rodiny Chen v jednotlivých generáciách).

 

Chen Chunyuan

Chen Chunyuan, synovec Chen Xina, sa spolu s historikom Tang Haom a Chen Zimingom podieľal na šírení diela svojho strýka predajom autorských práv na jeho knihu Guan Baiyimu, riaditeľovi miestnej školy bojových umení v provincii Henan. Ten za ne zaplatil 700 jüanov a v roku 1933 knihu publikoval.

Chen Chunyuan bol taký chudobný, že nemal peniaze ani na pohreb svojho strýka. Až vďaka ziskom z predaja knihy mohol dať napokon postaviť Chen Xinovu hrobku.

Chen Dengke, Chen Guoying, Chen Songyuan, Chen Shengsan, Chen Xingyuan, Chen Liangke.

18. generácia

Chen Zhaopi (1893 –1972)

Chen Zhaopi, nazývaný aj Chen Jifu, sa základy Taiji Quan naučil od svojho otca Chen Dengkeho. Jeho ďalšími učiteľmi boli aj Chen Xin, Chen Yanxi a jeho syn Chen Fake. V roku 1914 odišiel do mesta Gansu v provincii Hebei, kde sa venoval obchodovaniu a vyučovaniu Taiji Quan.

V roku 1921 sa vrátil do Chenjiagou v okrese Wen, kde sa naďalej venoval výučbe.

V roku 1928 odišiel do Pekingu a prevzal vedenie lekárne, ktorú rodina Chen vlastnila v hlavnom meste. Zároveň pôsobil ako učiteľ Taiji Quan. Podľa vtedajších zvykov prijímal počas 17 dní po svojom príchode všetky predostreté výzvy na súboj. Ani jediný raz však nebol porazený. O dva roky neskôr prijal pozvanie starostu a presťahoval sa do mesta Nandžing, kde pôsobil osem rokov ako učiteľ na prestížnej Centrálnej škole Guoshu. Chen Zhaopi bol taktiež povestný majstrovským ovládaním zbraní. V tomto období pravdepodobne vytvoril formu s dvoma mečmi (Chenshi Taiji Shuang Jian).

Počas 2. svetovej vojny sa aktívne zúčastňoval partizánskych operácií namierených proti Japoncom a bol povýšený na majora. V roku 1958 sa vrátil do Chenjiagou a znova začal učiť Taiji Quan. Pod jeho vedením vznikla nová generácia učiteľov, ktorí sa pričinili o popularizáciu Taiji Quan štýlu Chen v súčasnosti. K tejto generácii patria: Chen Xiaowang, Chen Zhenglei, Wang Xian, Zhu Tiancai, Chen Shitong, Chen Xiaoxin, Chen Qingzou, Chen Xiaosong, Chen Chunlei a ďalší.

Chen Zhaoxu (1911 – 1960)

Chen Zhaoxu, druhý syn Chen Fakeho, bol asistentom svojho otca počas pôsobenia v Pekingu. Bol skvelým bojovníkom a vynikal majstrovstvom v praktizovaní formy Lao Jia. Je známy predovšetkým ako otec slávneho majstra Chen Xiaowanga, ktorý je dnes ochrancom tohto štýlu.

Žart na "Little Deviata strýčka"

Udalosť sa stala v roku 1953, kedy Chen Zhaoxu, Chen Xiaowang otec, bol v jeho 40. roku života. Aj keď Chen Lizi bol starší ako Chen Zhaoxu, on bol o generáciu mladší. On by sa tak riešiť druhé ako "malá deviatej strýka." Ako sa ukázalo, Chen Zhaoxu navštevoval obrad pre skupinu návšteve Chen potomkov, ktorých predkovia opustili dedinu pred niekoľkými málo generáciami. Prišli platiť rešpektuje ich predkov a obnovenie ich počtu riadkov. Zhromaždenie sa konala v dome rodiny Chen Lizi to, ako to bol jeden z mála domov dostatočne veľké, aby mnoho hostí.

Teraz, úspechy v Taijiquan zručnosti sú veci, ktoré ľudia hovoria o Village, rovnako ako by hovoril o skvelé športové hry. Chen Xiaowang otca taiji zručnosti už dobre známe, v tej dobe. Ale len málo z nich malo v skutočnosti vidieť jeho schopnosti, pretože on nevzal žiadne študentov. Chen Lizi, sám praktík Taiji, bol urazený touto tajomnou povesť. Ako Chen Zhaoxu bol pozdrav jedného z hostí, Lizi, tesne za ním, nemohol odolať jeho záľubu v neplechu. On tajne uzavreté, bez okolkov schmatol pravou rukou Zhaoxu je, zamkol na zápästie a nadlaktie, a potom doberali, "Little deviaty strýko, keby niekto prišiel zozadu a držal si, čo w-?" Než stihol dokončiť, bol hodený tri metre hore. Ako Lizi hlavu zrútila, Zhaoxu natiahol ruku v čase a chytil ramená, šetrí ho pred zranením. "Hľadáte spôsob, ako zabiť?" Zhaoxu pokarhal.

Návštevníci boli viditeľne otrasení rozruch. Miestne hostia, a to aj prekvapilo, bol však potešený, ako darček bojových výkon. Ostrieľaných pozorovateľov nevidel Chen Zhaoxu prezradiť žiadne bojové manévrovanie. Boli ohromení. Synovec bol väčší a silnejší stavať. Neočakávali, že takýto hodiť mohol byť vykonaný v tesnosť priestore. Takže čin skryté jin okamžite vysielať na celú dedinu. Teraz je povedané v Chenjiagou "Ak nie za žart, že Chen Lizi hral na jeho malú deviateho strýka, mohol Chen Zhaoxu zručnosť nebola odhalená."

[Anglický preklad článku "žart na malé deviatej strýčka" www.kungfumagazine.com]
 

Chen Zhaokui (1928-1981)

Tretí syn Chen Fakeho, Chen Zhaokui, začal cvičiť Taiji Quan už ako osemročný, keď býval v Pekingu. Stal sa jedným z prvých predstaviteľov súčasnej školy Xinjia (nová škola) založenej jeho otcom. Bol veľkým znalcom techník Qin Na (páky). Koncom

60. rokov ho pozval majster Wang Xian, žiak jeho bratranca Chen Zhaopiho, aby prišiel do Chenjiagou a predviedol tieto techniky, ako aj novú školu svojho otca. Počas tohto pobytu využil Chen Zhaokui príležitosť a s Chen Zhaopim trénoval formy so zbraňami.