Shuai Jiao, história |
|
Podľa historických odkazov, Shuai Jiao sa rozvíjalo už v období pred naším letopočtom. Za dynastie Zhou (1122 – 221 pred n.l.) bolo používané ako tréningová metóda pre vojská a táto úloha mu zostala v celej svojej histórii.
Za dynastie Čchin (221 – 207 pred n.l.) sa toto bojové umenie stalo veľmi obľúbeným predstavením pre aristokraciu. V roku 1975 bol nájdený v hrobke v provincii Hubei drevený hrebeň z daného obdobia s rytinou predstavujúcou dvoch zápasníkov a jedného rozhodcu. Za dynastie Tang ( 618 – 907 n.l.) sa objavujú prví profesionálni zápasníci na cisárskom dvore. Samotní cisári, boli často vášnivými bojovníkmi Shuai Jiao. Najznámejším príkladom je cisár Zhuang Zongo neskoršej dynastie Tang ( 936 -946 n.l.), ktorý prišiel o mesto v súboji s generálom Li Cunxian, veľkým majstrom daného obdobia. V dôsledku jeho víťazstva bol Li Cunxian menovaný veliteľom prefektúry Weizhou.
Počas dynastie Yuan (1271 – 1368 n.l.), obdobia mongolskej nadvlády „Shuai Jiao“ začína byť ovplyvnené mongolským bojom Boke. Okrem toho bolo zakázané umenie, ktorého súčasťou boli techniky udierania päsťami a kopania, čo umožnilo zlepšenie a prehĺbenie techník Shuai Jiao. S pádom dynastie Yuan v roku 1368, prichádza oživenie nových štýlov boxu, spolu s príchodom dynastie Ming (1368 – 1644 n.l.) a toto obdobie by sa mohlo nazývať tiež zlatý vek čínskych bojových umení. Mnohé štýly vznikli. Napriek tomu paradoxne došlo v tomto období k jasnému rozkolu medzi zápasníkmi a boxermi. Za vlády cisára Wanli z dynastie Ming (veľká encyklopédia Wan Bao Quan Shu “Desaťtisíc pokladov knihy v boxe“) publikovaná na nariadenie cisára sa venuje práve jeho štúdiu. Text sa potom presúva aj do Japonska, kde má možný vplyv na vývoj Jiu Jitsu. V roku 1638, Chen Yuan Yun vedúci mingský úradník, expert na Shuai Jiao a na Qin Na (techniky ovládania a kĺbenia), bol vyslaný do Edo (Tokio) na protestnú misiu proti pretrvávajúcim útokom japonského pirátstva na čínske pobrežie, čo bol v tej dobe vážny problém pre rozvoj obchodu, ohrozujúc zároveň aj ich vlastnú suverenitu. Po páde dynastie Ming v roku 1644 a nástupom dynastie Čching (1644 – 1911 n.l.) pôvodu Manzu, Chen Yuan Yun, prenasledovaný novou vládou sa rozhodol usadiť v Japonsku. Tam učil svoje umenie troch žiakov pôvodu Samurai, pričom jeden z nich, menom Fukuno založil vlastnú školu Jiu Jitsu, Kito Ryu, jeden z prameňov moderného džuda. Chen Yun Yuan zomrel v roku 1671 a je pochovaný v chráme Kenchuji, kde bola na jeho počesť postavená stéla. Za zmienku stojí aj to, že Shirobi Skiyama, zakladateľ školy Yoshino Ryu bol japonský lekár, ktorí získali svoje vedomosti v Číne. O čínskych vplyvoch pri tvorbe japonských bojových umení vedia zápasníci ako aj historici hlavne vďaka silnému vplyvu „Ríše stredu“ v tomto období.
Po páde dynastie Qing v roku 1911, bolo Shang Puying rozpustené a tak dalo základ pre vznik troch nových štýlov Shuai Jiao, ktoré sú známe aj v súčasnej dobe: štýl Baoding, štýl Beijing a Tianjin. Tieto štýly sú v podstate veľmi podobné a rozdiely sa prejavujú skôr v stratégii než v samotnej technike. V súčasnej dobe Shuai Jiao je populárne v kontinentálnej Číne a na Taiwane. Každé štyri roky sa koná veľký národný turnaj a okrem toho početné regionálne turnaje. V skutočnosti, všetky sociálne vrstvy (robotníci, roľníci) poriadajú priateľské stretnutia. Vďaka práci niektorých čínskych učiteľov, Shuai Jiao si začína vytvárať svoje miesto medzi bojovými umeniami západu. V USA sa začalo rozvíjať v nedávnej minulosti, a to vďaka majstrovi Chang Keng Dong a tiež jeho študentom. Tak ako aj v Európe a Severnej Afrike, vďaka špeciálnemu prístupu majstra Yuan Zumou, ktorý v súčasnej dobe žije vo Francúzsku a organizuje každé dva roky Medzinárodný turnaj v Shuai Jiao „Ville de Paris“, rovnako ako aj národné majstrovstvá.
*výňatok z „Shuai Jiao, tradičný čínsky boj“ Yuan Zumou, Jose Luis Serra 1992 Editorial Alas „Barcelona
|
Počas dynastie Song (960 – 1279 n.l.), Jiaoli Ji („Zmluva o boji“), pripisovaná istému Diao Lucimu, bola venovaná Shuai Jiao. V danej zmluve sa stručným spôsobom vysvetľuje história, teória a techniky. V tejto dobe sa mnohé umelecké diela zmieňujú o danom umení, ako napríklad klasický sonet Shui Hu Zhuan („Na brehu“). Bolo to v čase, keď aj čínske ženy začali trénovať Shuai Jiao, čo iba poukazuje na obrovskú popularitu, ktorej sa tešilo umenie v tejto dobe. Najslávnejšie boli sestry Hei a sestry Xiao, rovnako ako aj bojovníčka Sai Guansuo.
Bolo to za dynastie Qing (1644 – 1911 n.l.) kedy Shuai Jiao získalo podobu v akej ho poznáme dnes, zaviedlo nové pravidlá, a malo za následok vznik rôznych škôl. Najslávnejšia z nich bola napríklad škola Shang Puying, škola cisárskeho dvora. Mala viac ako 300 profesionálnych zápasníkov Buku, zástupcov ôsmich vlajok Manzu, a ktorí tvorili osobnú stráž cisára. Boli vyberaní spomedzi tých najlepších bojovníkov ríše, pravidelne sa stavali proti súperom z celej krajiny, najmä z Mongolska, kde mali bojovníci osobitnú povesť. Najlepší bojovník získal titul Cisárskeho Buku, ktorý zahŕňal privilégiá a významné výhody.