Tradičné čínske zápasenie alebo umenie uchopenia a výpadu ťahu a útoku.

Jeho kvality:

Veľké technické bohatstvo. Vďaka tisícročnej tradícii Shuai Jiao zahŕňa prepracované techniky, založené na rýchlosti a zručnosti, nie na použití hrubej sily. Teoretický základ tohto štýlu je veľmi hlboký a podobný princípom taiji quanu.

Účinný šport. Túto disciplínu v minulosti používali vojaci, preto obsahuje tak techniky na diaľku, ako telo na telo. Hoci najnebezpečnejšie techniky sú dnes v súťažiach zakázané, stále je tento šport prepojený s osobnou obranou  a väčšina jeho pohybov sa dá použiť v boji Kung Fu.

Estetická technika. Panovníci si nenechali ujsť exhibície tohto bojového umenia, preto musí byť jeho praktizovanie plynulé a na vysokej technickej úrovni. Aj na súťažiach sa hodnotí nielen účinnosť boja, ale aj jeho technické prevedenie.

Tradičné čínske bojové umenia (Wu Shu) zahŕňajú štyri typy techník: "Da, Ti, Na, Shuai", čiže box (všetko sú to techniky rúk), kopy, uchopenia a výpady.

Techniky päste a nohy patria do toho, čo na západe pomenúvame ako Kung Fu, kdežto práve techniky Na a Shuai (uchopenia a výpadu) charakterizujú Shuai Jiao. V skutočnosti sa obe disciplíny vzájomne dopĺňajú.  

Ako znie staré príslovie – „na veľkú vzdialenosť udieraj, na krátku urob výpad“ (yuan da jin shuai). Tým sa myslí, že stratégiou bojovníka je prekonať vzdialenosť a potom vyhrať vďaka technike telo na telo. Preto sú často krát majstri Kung Fu aj majstrami Shuai Jiao a niektoré katy v Kung Fu (Taolu), ktoré sú ťažkým orieškom pre cvičencov, vychádzajú z výpadov.
 
Technika Shuai Jiao je podobná Taiji Quanu, pretože obe umenia charakterizuje vláčnosť a kruhovitosť pohybov.  

V súčasnosti sa Shuai Jiao stalo významnou športovou disciplínou, hlavne v Čínskej ľudovej republike a na Taiwane. Začína sa presadzovať aj v USA a Kanade. Do Európy ho priniesol majster Yuan Zumou  a v Španielsku ho vyučuje jeho žiak José Luis Serra.